Dentálna rádiografia bola vynájdená v roku 1896, iba rok po objave všeobecného röntgenového žiarenia. Je priekopníkom v diagnostike pomocou obrazu v zubnom priemysle.
Nemecký zubár Otto Walkhoff urobil vôbec prvý röntgenový snímok ľudských zubov pomocou sklenenej fotografickej dosky. Jedna expozícia trvala až 25 minút. Po prvýkrát bolo lekárom umožnené pozorovať vnútorné štruktúry zubov vrátane zubného kazu a morfológie koreňov. Tento prielom úplne opustil starú diagnózu, ktorá sa spoliehala výlučne na manuálnu skúsenosť.
Kľúčový časový plán vývoja
20. roky 20. storočia: Na trh boli uvedené kompaktné zubné röntgenové prístroje, ktoré sa postupne spopularizovali v súkromných zubných ambulanciách.
80. roky: Vznikla digitálna zubná rádiografia, ktorá znížila vystavenie žiareniu o viac ako 80 percent.
Po roku 2000: Počítačová tomografia s kužeľovým lúčom (CBCT) sa rozšírila a poskytuje trojrozmerné zobrazenie zubov a štruktúr čeľustnej kosti.
Bežne videný malý zubný röntgenový snímok na moderných klinikách sa vzťahuje na periapikálny film na kontrolu jedného zuba. Naproti tomu panoramatické röntgenové snímky zachytia celý chrup v jednom zábere. Technológia zubného zobrazovania sa neustále vyvíja. Mnoho špičkových zubných kliník teraz používa intraorálne skenery na vytváranie 3D modelov zubov bez röntgenovej rádiografie.
